|Novinky|Odkiaľ je Boh|Zrnká múdrosti|Kresťanstvo a Satanizmus|Desatoro|Ježiškári kradnú duše|Antikrist live|
|DISKUSIA|Index|Literatúra|Stránku navrhol a zhotovil Luigi|

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obete organizovaného kresťanstva

Starí Pohani

Počnúc od času keď bolo kresťanstvo prijaté ako štátne náboženstvo (r.315) nádherné inoverecké („pohanské“) kostoly boli kresťanmi zbúrané a „pohanskí“ kňazi pozabíjaní . V období medzi r 315 a 6. storočím tisícky „pohanov“ bolo zavraždených. Príklady: Svätyňa Eskulápa v Egejsku, Afroditin chrám v Golgate Aphaka v Lebanóne, Heliopolis. Kresťanskí kňazi ako Marek z Aphaky alebo Cyril z Heliopolisu boli povestní ako „ničitelia chrámov“. Na „pohanské“ bohoslužby bol od r.356 rozsudok smrti. Kresťanský cisár Theodosius (408-450) dokonca deti nechal popraviť zato, že sa hrali s pozostatkami „pohanských“ sôch, čo kresťanskí kronikári popisovali slovami: „úzkostlivo dodržiaval kresťanské účenie.“ V 6. storočí boli „pohani“ zbavení všetkých práv. V 4. storočí bol filozof Sopatros popravený na žiadosť kresťanských úradov. Svetoznáma filozofka Hypatia z Alexandrie bola v r.415 roztrhaná na kúsky pomocou sklenených črepín hysterickými kresťanmi, ktorých viedol kresťanský kňaz Peter.


Missie

Cisár Karol Veľký (Charlemagne) v r. 782 nechal zoťať 4500 Sasov, ktorí neboli ochotní prijať kresťanstvo. Sedliaci zo Stedingu – blízko mesta Altenesch (Nemecko), ktorí nemohli zaplatiť zničujúce cirkevné dane boli povraždení dňa 27.5.1234 vrátane žien a detí (počet: 5-11 tisíc) Bitka pri Belehrade v roku 1456: 80 000 Turkov pobitých. Poľsko v pätnástom storočí:1019 kostolov zbúraných a 17 987 dedín zrovnaných zo zemou kresťanskými rytiermi (počet obetí neznámy). V Írsku v 16.-17. storočí anglickí vojaci „pacifikovali“ a „civilizovali“ IRSKO, kde žili iba galicijskí „divoši Írovia“-čiže „nerozumné zvery bez vedomosti o Bohu alebo o dobrých mravoch.“ Jeden zo zvlášť úspešných vojakov Humprey Gilbert nariadil , „aby sa hlavy tých čo boli zabití uťali a položili vedľa cesty. Toto úsilie civilizovať Írov naozaj vzbudilo strach u národa keď videli zoťaté hlavy svojich otcov bratov detí a príbuzných ležať na zemi“(doslovný citát) Desaťtísíce Galských Írov padlo za obeť tomuto masakru.

Križiacke výpravy (1095-1201)

Prvá križiacka výprava 1095 na rozkaz pápeža Urbana II.

V Semline (Maďarsko) zabitých tisícky (24.6.1096), Wieselburg (Maďarsko): ďalšie tisíce (12.6.1096) 9.9.1096 až 12.9.1096. za 4 dni Nikaia, Xerigordon (v tom čase turecké – veľa tisíc zabitých). Až po pápeža Jana (1098) celkovo 40 hlavných miest a 200 hradov dobytých. Počty vyvraždených neznáme. 3.6.1098 potom dobytá Antiochia (vtedy turecká) správy o zabitých sa líšia od 10 000 do 60 000. Neskôr, 28.6.1098 -100 000 Turkov (vrátane žien a detí). V tomto prípade Kresťania „inak neublížili ženám, ktoré našli v nepriateľských stanoch, iba im prebodli bruchá svojimi kopiami“(citát: podľa kresťanského kronikára Fulchera z Chartres) . V Maraatan-numan 11.12.1098 tisícky zabitých... V dôsledku nasledujúceho hladu „ už zapáchajúce mŕtvoly nepriateľa boli požierané kresťanmi“ ako napísal kronikár Albert Aquensis.

Jeruzalem bol dobytý 5.7.1099. Viac než 60 000 obetí (židov, moslimov – mužov, žien a detí). Podľa slov očitého svedka: „Pred Šalamúnovým chrámom bol taký masaker, že naši ľudia sa brodili v krvi nepriateľov až po členky“ a potom naši ľudia „šťastní a s výkrikmi radosti kráčali k hrobu SPASITEĽA, aby si ho uctili a vzdali mu vďaku“. Arcibiskup z Tyru, ktorý bol očitým svedkom napísal: „Nebolo možné sa ani pozerať na obrovský počet zabitých bez hrôzy, všade ležali kusy ľudských tiel, a celá zem bola pokrytá krvou zabitých, nehovoriac o množstve bezhlavých tiel a množstva zohavených ľudských údov pohádzaných na všetkých miestach, čo vzbudzovalo hrôzu divákov. Ešte hroznejšie bolo pozerať na samotných víťazov, z ktorých odkvapkávala krv od hlavy až po päty – strašný pohľad pre každého. Bolo hlásené, že vo vnútri chrámu zahynulo asi 10 000 obetí.

Kresťanský kronikár Eckerhard z Aury zaznamenal, že dokonca v lete, čo nasledovalo, v celej Palestíne bol skazený vzduch od zápachu rozkladajúcich sa tiel.

Jeden milión obetí na životoch v prvej križiackej výprave. Bitka u Askalonu (12.8.1099) 200 000 „pohanov“ zabitých „V mene Našeho Pána Ježiša Krista“...

Štvrtá križiacka výprava

12.4.1204 Konstantinopol bol dobytý, počet obetí neznámy (Mnoho tisíc, medzi nimi aj kresťanov).

Kresťanskí križiacki rytieri v r.1203 (IV. križiacka výprava) vydrancovali Konštantinopol (Carihrad). Znesvätili hrobky cisárov v chráme Sofie, ženy vrátane mníšky boli znásilnené a povraždené. Mesto bolo prakticky rozborené.[R 74 ]

(Zvyšok križiackych výprav -pre úsporu miesta sa neuvádzajú podrobností ) Odhaduje sa ,že až po pád Akkonu (1291) bolo pravdepodobne až 20 miliónov obetí na životoch ( iba v samotnej „Posvätnej" zemi a arabsko-tureckých územiach).

Poznámka: Všetky tieto cifry sú podľa vtedajších kresťanských kronikárov.

Honba na kacírov

Už v r.385 boli prví kresťania sťatí pre kacírstvo a to španielsky Priscillianus a jeho stúpenci. Stalo sa to v Trieru (Nemecko). Manechiáni, ktorí mali niečo odlišné názory boli vyvražďovaní vo veľkých počtoch medzi r. 372 až 444 n.l. po celej Rímskej ríši. (Mnoho tisíc obetí )

Albigénci, ktorí sa sami považovali za dobrých kresťanov, avšak neboli ochotní slepo poslúchať pápežské edikty a platiť dane Rímu sa stali obeťami, a na pokyn pápeža Innocenta III boli masovo vyvražďovaní (pozri predchádzajúce). V Beziers (dnešné Francúzsko) boli všetci občania vyvraždení vrátane tých katolíkov, ktorí nechceli zradiť svojich albigenských priateľov. Za obeť vraždeniu padlo 20-70 tisíc. V Carcassonne 15.8.1209, tísícky zavraždených. Ďalšie mestá nasledovali. po celých 20 rokov vojny pokiaľ takmer všetci Katharci (asi polovica obyvateľov krajiny Languedoc, terajšieho južného Francúzska) neboli celkom vyhubení. Keď toto ťaženie končilo (1229) bola založená INKVIZÍCIA v 1232, aby inkvizítori pátrali a vyhubili prežívajúcich a ukrývajúcich sa „kacírov“. Posledný z katarov bol upálený v r. 1324. Odhadovaný počet (iba katarov) asi jeden milión. Iní „kacíri“ boli Waldénci, Paulikianci, Runcariání, Jozefiti a veľa iných. Väčšina týchto sekt bola vyvraždená.(Zdá sa, že niektorí Waldénci prežili až dodnes, ale museli si vytrpieť 600 rokov prenasledovania). Odhady týchto obetí sú prinajmenšom stotisíc, (vrátane španielskej inkvizície, avšak nerátajúc do toho obete v Novom Svete- Amerike).

Španielsky inkvizítor Torquemada je údajne sám zodpovedný za vraždu upálením 10 220 ľudí. Ján Hus za svoju kritiku pápežskej neomylnosti a za obchodovanie s „odpustkmi“ bol upálený v r.1415. Univerzitný profesor B.Hubmaier upálený v r.1538 vo Viedni. Giordano Bruno, dominikánsky mních po sedem ročnom uväznení bol upálený pre kacírstvo v Campo dei Fiori (Rím) 17.2.1600, pri čom mu predtým prepichli jazyk klincom.


Honba na bosorky

Od počiatkov kresťanstva až po r.1484 bolo upálených alebo obesených mnoho tisíc nevinných obetí, no orgie vraždenia bosoriek začali až neskôr. V období medzi 1484 až 1750 podľa moderných vedcov padlo za obeť mnoho sto tisíc obetí, z nich 80 % žien , ktoré boli upálené alebo obesené. (Neúplný zoznam v knihe Burning of Witches - A Chronicle of Burning Times).

Náboženské vojny

Križiacke výpravy 15. storočia proti husitom - zabitých mnoho tisíc. V r.1538 pápež Pavel III. vyhlásil krížovú výpravu proti odpadlíckemu Anglicku a vyhlásil všetkých Angličanov za otrokov Cirkvi (na šťastie nepodarilo sa mu uskutočniť zámer).

V r.1568 španielsky inkvizičný tribunál nariadil popravu troch miliónov rebelantov v terajšom Holandsku (vtedy patrilo Španielsku). Tisícky boli skutočne popravení.

Vo Francúzsku asi 20 000 Hugenotov bolo povraždených na rozkaz pápeža Pia V., až po 17. storočie bolo 200 000 Hugenotov nútených utiecť z ich vlasti.

V 17. storočí Katolíci zavraždili Gasparda de Coligny, protestantského vodcu. Po tom čo ho zavraždili, „zohavili jeho telo, uťali mu hlavu a jeho genitálie, a potom ho hodili do rieky. Avšak to nestačilo, pretože ich napadlo, že nie je hodný toho, aby bol potravou pre ryby – teda jeho telo vytiahli a obesili na šibenici v Montfauleone, aby bolo potravou pre červy a vrany.“

V 17.storočí Katolíci dobyli mesto Magdeburg (Nemecko) a približne 30 000 protestantov bolo vyvraždených - „ V jedinom kostole bolo nájdených päťdesiat žien, ktorým uťali hlavy“ ako vraví básnik Friedrich Schiller:„Spolu s deťmi, čo matky kojili“.

V tridsať ročnej vojne 17-teho storočia najmenej 40% celkovej populácie Nemecka bolo vyhubených.

Zaobchádzanie so Židmi

Už v 4. a 5. storočí boli synagógy zbúrané. Počet zabitých Židov neznámy.

Uprostred štvrtého storočia bola prvá synagóga zbúraná na rozkaz biskupa Innocentiusa z Dertonu v severnom Taliansku. Prvá známa vypálený synagóga bola blízko rieky Euphrat na rozkaz biskupa Kallinikona v r.388. Z rozhodnutia Koncilu v Tolede bolo 694 Židov vzatých do otroctva, ich majetok konfiškovaný a ich deti nasilu pokrstené. Biskup v Limoges (Francúzsko) v r.1010 prikázal, aby boli Židia v meste, čo sa nechcú dať pokrstiť vyhnaní, alebo zabití. Pri prvej krížovej výprave boli masakry na Židov v mestách Worms (18.5.1096) - Mainz (27.5.1096) - spolu 1100 zabitých - v Kolíne, Neusse, Altenahr, Wevelinghovern, Xanten, Moers, Dortmund, Kerpen, Trier , Metz, Regensburg, Praha a iné. Všetky mestá v Nemecku, okrem Metz/Francúzsko, Praha / Česko) Celkové obete sa odhadujúna 12 000.

Druhá križiacka výprava: 1147 - Stovky Židov boli zabití v Ham, Sully, Carentan a Rameru (miesta vo Francúzsku).

Tretia križiacka výprava: Anglické Židovské spoločenstvá vyhnané 1189 -1190, Fulda (Nemecko) 1235: 34 židovských mužov a žien zabitých. 1257,1267:židovské spoločenstvá v Londýne, Canterbury, Northamptone, Lincolnu, Cambridgi a v iných mestách vyhubené.1290 v Česku a v Poľsku údajne 10 000 židov pobitých. V Nemecku počnúc pogromom v meste Deggendorf (1337) sa vražedná vlna proti Židom rozšírila na 51 ďalších miest v Bavorsku , Rakúsku a Poľsku. V r.1348 všetci Židia v Basel (Švajčiarsko) a Strasbourgu (Francúzsko) dve tisíc ľudí bolo zaživa upáleních.(iba v tomto jednom roku bolo zabítých viac Židov ako kresťanov za 200 rokov prenasledovania kresťanov v starej Rímskej ríši. V r.1389 v Prahe 3 000 Židov zavraždených. V 1391 v Seville pod vedením arcibiskupa Martineza 4 000 Židov zabitých, 25000 predaných do otroctva. Bolo ich ľahko nájsť, pretože všetci Židia museli nosiť farebný „znak hanby“, počnúc od desiatich rokov veku. V roku 1492 keď sa Krištof Kolumbus vydal na plavbu za objavením Nového Sveta, bolo viac než 150 000 Židov vyhnaných zo Španielska, veľa z nich pomrela na ceste. V r.1648 Chmielniczkého masakre.V Poľsku asi 200 000 Židov zabitých a tak to pokračuje storočie za storočím až po spaľovacie pece v Auschwitzi.

Domorodé obyvateľstvo

Počnúc od Krištofa Kolumbusa podrobovanie Ameriky znamenalo propagáciu kresťanstva najnevyberanejšími spôsobmi. Ihneď, akonáhle vystúpili na suchú zem na prvých obývaných ostrovoch Karibského mora Kolumbus zajal šesť domorodcov o ktorých prehlásil: „mali by byť dobrými sluhami a ľahko z nich urobím kresťanov, pretože sa mi zdá, že nepatria k žiadnemu náboženstvu“. Ďalej hovorí o Indiánoch ako „ctiteľoch modiel“ toľkých „otrokoch koľko len španielska koruna si bude želať.“ Jeho spoločník Michele de Cuneo, taliansky šľachtic hovoril o domorodcoch ako o „zvieratách“, pretože jedia keď sú lační a „milujú sa otvorene kedy sa im zachce“. Na každom ostrove kde Kolumbus zakotvil umiestnil kríž s príslušným vyhlásením („requiremento“) znamenajúcim , že zaberá zem do vlastníctva svojho katolíckeho patróna v Španielsku. Ak sa domorodci zdráhali ( alebo nerozumeli o čo ide) pokračuje Kolumbus:„Uisťujem vás, že s pomocou Božou vstúpime násilne do vašej krajiny a povedieme vojnu proti vám a podrobíme vás jarmu a poslušnosti cirkvi, spôsobíme vám toľko zla čo len vládneme tak ako vazalom, čo odmietajú prijímať svojho pána.“ Guvernér kolónie „Záliv Massachusetts“ . John Winthrop poveril nových plantážnikov (kolonizátorov) v New Englande, aby vniesli evanjelium do týchto častí sveta a vytvorili baštu proti kráľovstvu Antikrista“ Približne dve tretiny domorodého obyvateľstva zahynulo na kiahne zavlečené sem kolonistami ešte predtým než začali násilnosti. Toto bolo vyhlasované ako „zázračná láskavosť a predvídavosť Božia“ v záujme kresťanstva. Guvernér napísal v r.1634:„pokiaľ ide o domorodcov, tí takmer všetci zomreli na kiahne, takže Boh takto zabezpečil naše vlastnícke právo na to čo tu máme. Na Hispaniola po príchode Kolumbusa domorodé obyvateľstvo (Arawakovia) , ktorí boli šťastný a mierumilovný ľud , obývajúci ostrov s bohatými prírodnými zdrojmi, skutočný raj na zemi, čoskoro utrpeli stratu na životoch 50 000 ľudí. Tí čo prežili podľahli znásilňovaniu, vraždám, zotročeniu a španielskym nájazdom. Jeden z očitých svedkov to popísal takto: „Tak veľa Indiánov pomrelo, že to nebolo možné zrátať, všade na zemi ležali mŕtvi Indiáni. Zápach bol obrovský, smrtonosný.“ Indiánsky náčelník Hatuey ušiel so svojimi ľuďmi, bol však chytený a upálený za živa. Keď ho uväzovali na kôl františkánsky kňaz ho nabádal, aby prijal Ježiša aby sa jeho duša dostala do neba, namiesto do pekla. Hatuley odpovedal, že ak v nebi sú kresťania , radšej pôjde do pekla.“(Čo sa stalo s jeho súkmeňovcami bude popísané neskôr).

Španieli sa rozkošou vyžívali vo vymýšľaní najrôznejších zverstiev. Vyrobili šibenicu, kde sa prsty nôh dotýkali zemi, aby sa obete neudusili hneď. Potom obesili naraz tridsať Indiánov na počesť Ježiša Krista Nášho Spasiteľa a jeho Dvanásti Apoštolov. Potom zabalili telá do slamy a pálili ich za živa.“

Inokedy mali pôžitok z toho ak jednou ranou mečom uťali niekomu celé rameno, alebo celú nohu až od panvy, alebo hlavu ako mäsiari. Vasco (de Balboa) nariadil , aby štyridsať Indiánov bolo roztrhaných na kúsky špeciálne cvičenými psami. Ostrov s ôsmymi miliónmi obyvateľov do konca r.1496 stratil pri Kolumbovom príchode v r.1492 až polovicu obyvateľov, napokon boli všetci domorodci vykynožení, takže Španieli boli „nútení“ dovážať otrokov z iných Karibských ostrovov, tých však stihol rovnaký osud. Za štvrť storočia boli milióny domorodcov zabitých. Potom Španieli vtrhli do vnútrozemia Mexika v Strednej Amerike. Kultúra týchto miest bola čoskoro úplne devastovaná a domorodci vyvraždení. Do konca 16. storočia sa asi 200 000 Španielov prisťahovalo do Ameriky a asi 60 miliónov domorodcov bolo vyvraždených. Nelíšili sa v tomto ani zakladajúci kolonisti Severnej Ameriky. Podľa európskych štandárd vojna proti Indiánom bola iba „detská hračka“. Podľa slov niektorých:“ Tieto vojny sú menej krvavé, takže nebolo veľa vyvraždených na žiadnej z bojujúcich strán. Títo Indiáni aj keby bojovali sedem rokov, nezabijú viac než sedem ľudí a naviac Indiáni obvykle ušetria ženy a deti“. Na jar 1612 si niektorí Anglickí kolonisti obľúbili život medzi priateľskými a štedrými domorodc-ami a z Jamestownu sa mnohí k domorodcom nasťahovali (vyriešilo to ich sexuálne problémy, - na názor cirkvi sa nepýtali) „Guvernér Thomas Dale ich nechal pochytať, niektorí boli obesení, iní lámaní na kolese, alebo zastrelení. Takéto „elegantné“ popravy boli však výsadou iba Angličanov, ktorí chceli žiť ako Indiáni. Voči domorodcom sa používali iné metódy. V oblasti terajšieho Massachussetts prebiehala genocída, ktorú teraz voláme „Vojna s Peqoutmi“. Zabijaci boli Puritánski Kresťania z New Englandu. Keď našli mŕtveho kolonistu nik sa nezdržiaval vyšetrovaním, ale spustila sa lavína pomsty proti Narragansetským Indiánom, napriek dohovorom s ich náčelníkom. Keď ich Pequotskí Indiáni, čo boli nepriatelia Narragansetských vítali, vypálili aj týmto všetky ich osady. John Masson, puritánsky zástupca veliteľa napísal po jednom takomto masakre: „A naozaj taký hrozný teror spustil na nich Všemohúci Boh, že bezhlavo utekali priamo do horúcich plameňov, kde zahynuli, nad nimi bol Boh, ktorý sa smial nepriateľom Jeho národa. Takýto rozsudok dal Boh proti POHANOM, zaplniac celé miesto mŕtvymi mužmi, ženami a deťmi“ teda „PÁN s potešením udieral našich nepriateľov do ich zadnej časti tela, aby nám dal ich zem do nášho dedičstva,“ Masonov osobný priateľ to hneď aj ospravedlnil Bibliou: „strašný bol krvavý pohľad pre mladých vojakov, avšak Sväté Písmo vyhlasuje, že niekedy ženy a deti musia zahynúť s rodičmi." Kolonisti dokonca vycvičili špeciálnych psov na chytanie a roztrhávanie Indiánov. Pequotov takto prakticky takmer úplne vyvraždili. Kňaz John Endicott napísal guvernérovi a požiadal ho, aby mu zo zajatcov pridelil jednu mladú ženu, dievčinu a chlapca. Vierolomnosť kresťanov pri mierových dohodách bola bežná. Citujeme Štátneho radu štátu Virginia:"Mierové zmluvy boli podpísané s dopredu uváženým zámerom porušiť ich“. „akonáhle Indiáni dostanú pocit istoty, budeme vo výhode, že ich prekvapíme a ustrihneme im rožky.“ V r.1624 šesťdesiat po zuby ozbrojených Angličanov podrezalo 800 bezbranných Indiánov, mužov, žien a detí. V jedinom masakri vo vojne „Kráľa Filipa“ v r.1675 a 1676 zabili 600 Indiánov. Pred príchodom Angličanov kmeň západných Abenakiov v New Hampshire a Vermonte rátal 12 000 hláv. Za menej než pol storočia z nich ostalo iba 250 na žive (95 % vyvraždení). Kmeň Potumtuckov mal viac než 18 000 členov. Po päťdesiatich rokoch iba 920 ostalo(95 % vyhubených). Quiripi -Unquachog: pôvodne 30 000, ostalo 1500 (95 % vyhubených). V Massachusetts z pôvodného počtu 44 000 ostalo 6 000 (81% strata). Toto sú iba niekoľké orientačné čísla. Celkový počet vyhubených Indiánov v oboch častiach kontinentu je 150 miliónov v období od r.1500 do r.1900. Vo viacerých krajinách ako Brazília a Guatemale to pokračuje doteraz.

Ďalšie slávne udalosti v dejinách USA

V štáte New England kňaz Solomon Stoddard v r.1703. „Predložil oficiálnu žiadosť guvernérovi, aby vyplácal kolonistom úhradu na zakúpenie a výcvik špeciálnych psov, na hony poriadané na Indiánov ako na medvede.“ Masaker pri Sand Creek (Colorado) 12.11.1864. Plukovník John Chivington, predtým metodický farár a stále ešte predstavený tejto cirkvi nechal postrieľať všetkých obyvateľov Cheyenskej osady (asi 600), zväčša ženy a deti, napriek tomu, že náčelník sa vzdal a mával bielou vlajkou (zabitých 400-500). Pod dozorom farára Rufusa Anderona prebiehalo vyvražďovanie na Hawai, kde bolo 90% obyvateľstva likvidovaných do r.1870. Tento kňaz v tom videl úplne prirodzený postup: „amputáciu chorého údu od tela“

Zverstvá dvadsiateho storočia:


Katolícke vyhladzovacie tábory

V druhej svetovej vojne v r.1942-1943 bolo v Chorvátsku veľa vyhladzovacích táborov, ktoré riadili katolícki Ustašáci pod diktatúrou Ante Paveliča, praktizujúceho katolíka a pravidelného návštevníka vtedajšieho pápeža. Boli dokonca zriadené aj koncentračné tábory pre deti! Najneznámejší z týchto táboroch bol v Jasenovaci , na čele ktorého stál františkánsky farár . Pravoslávni Srbi (a podstatná časť Židov) tu boli vyvražďovaní. Svoje obete upaľovali v peciach ako nacisti, na rozdiel od týchto však hádzali do ohňa obete za živa (Nacisti ich najprv usmrcovali v plynových komorách). Inokedy Ustašáci obete zapichávali ako prasiatka, alebo zastrelili. Počet obetí: 300 000 až 600 000 (v pomerne maličkej krajine). Mnohí zo zabijakov boli františkáni. Tieto zverstvá boli také, že prizerajúci sa nacistickí príslušníci SS zo „Sicherheitsdienstu“ sa sťažovali Hitlerovi (pravda, márne) Pápež o tom vedel, ale neurobil nič, aby tomu zabránil.

Katolícky horor vo Vietname

V r.1954 sa Severný Vietnam oslobodil z francúzskeho područia (s finančnou podporou USA dvoch miliárd dolárov). Veľa katolíkov ušlo na Juh v dôsledku protikomunistickej propagandy, hoci bola náboženská sloboda zaručená pre všetkých. V južnom Vietname zabránila klika katolíckej lobby vo Washingtone spolu s Vatikánskym hovorcom v USA, kardinálom Spellmanom demokratickým voľbám v Južnom Vietname a prezidentom Južného Vietnamu sa stal katolícky fanatik Ngo Dinh Diem. Došlo k nevídanej diskriminácii, pretože všetka pomoc vrátane potravín od USA sa katolíkom prideľovala zdarma, zatiaľ čo budhistické dediny a obyvatelia museli za ne platiť, alebo boli ignorované. Zaviedol sa aj režim, ktorý predstihol americký „McCartyismus“. Prezident Južného Vietnamu vydal výnos, podľa ktorého: „osoby pokladané za nebezpečné pre štátnu obranu a verejnú bezpečnosť sa výkonnou mocou uväznili v koncentračných táboroch.“ Tisícky budhistických disidentov a mníchov boli poslaní do koncentrákov. Na protest sa budhistickí intelektuálovia často poliali benzínom a umierali upálením. Poznámka: Budhisti upaľovali sami seba, kresťania upaľovali bez výnimky vždy druhých.Tieto koncentračné tábory sa zmenili vo vyhladzovacie tábory.Podľa odhadov počas obdobia tohoto teroru (1955-1960) najmenej 24 000 ľudí utrpeli zranenia a 80 000 bolo popravených, 275 000 bolo uväznených a mučených a 500 000 bolo poslaných do koncentračných táborov. V nasledujúcich desaťročiach tisícky amerických vojakov položili svoje životy za to, aby bránili takýto režim.

Masakry v Rwande

V r.1994. v trpasličom africkom štáte Rwande boli na stovky tisícok civilného obyvateľstva vyvražďovaných v konflikte, ktorý sa obvykle popisuje ako medzi etnickými skupinami Hutu a Tutzi. Starostlivo sa utajovala aktívna účasť katolíckeho kléru na masakroch r.1994 v Rwande. Ako prvé sa vynorili správy vyvracajúce účasť katolíckej cirkvi na masakroch v katolíckych denníkoch, ešte dávno predtým, než niekto vzniesol žalobu proti takejto účasti. Potom v Nemecku v spravodajskom vysielaní „S2 Aktuel“ 18.10.1996 bolo zverejnené toto: „Anglikánske a katolícke mníšky sú obviňované, že sa aktívne účastnili vo vraždení. Najmä konanie niektorých katolíckych kňazov upútalo záujem verejnosti v hlavnom meste Rwandy, v Kigali po mnohé mesiace. Išlo o kňaza Cirkvi Svätej Rodiny, ktorý vraždil Tutziov najbrutálnejším spôsobom. Bolo o ňom hlásené, že sprevádzal milíciu Hutuov, čo plienili všetko a mal pod kapucňou strelnú zbraň. V jeho farnosti sa skutočne odohral hrozný masaker Tutziov, ktorí hľadali u neho útočisko. Dokonca po dvoch rokoch sa mnohí katolíci zdráhajú vstúpiť do ich kostola, pretože vyhlasujú že účasť istej časti kléru v masakroch bola s istotou preukázaná. Nie je v Rwande azda ani jediný kostol, v ktorom by neboli brutálne vyvražďované ženy, utečenci a deti kľačiaci pred krucifixom. Podľa očitých svedkov kňazi vydávali ukrývajúcich sa Tutziov do rúk milície Hutu, ktorí ich potom mačetami vraždili rad radom. V súvislosti s týmito udalosťami opätovne sa spomínajú mená dvoch benediktínskych mníšok, ktoré sa nateraz ukrývajú v belgickom kláštore, aby unikli trestnému stíhaniu. Podľa tých čo prežili, jedna z nich zavolala vraždiacich Hutuov a zaviedla ich k mnohým tisícom ukrývajúcich sa civilných bezbranných utečencov čo hľadali úkryt v kláštore. Vrahovia týchto potom vyviedli pred bránu a tam ich v prítomnosti mníšky popravovali. Tá druhá mníška tiež priamo spolupracovala s vrahmi milície Hutu. Očití svedkovia vypovedali, že chladnokrvne sa prizerala na vraždenie ľudí a dokonca potom priniesla benzín, ktorým vrahovia polievali telá a pálili ich často aj za živa.

V predchádzajúcom uvedené škody spôsobené ľudstvu a ľudskej civilizácii boli zapríčinené zväčša ľudským faktorom, ktorého konanie bolo modifikované kresťanstvom. Túto časť treba však rozvíjať ďalej s rozbormi pôsobenia kresťanstva na vzťahy človeka k prírode, vede a ľudskej spoločnosti. K tejto množine analytických názorov uvediem na tomto mieste iba jeden príklad: Kresťanský názor o tom, že morové rany boli Božím trestom je nezmysel – zapríčilo ich náboženské učenie!!! Mor (pestis bubonica) je infekčné ochorenie, spôsobené baktériami Yersinia pestis, ktoré sú prenášané na človeka blchami z nakazených hlodavcov, najmä potkanov. Kresťanstvo od samotného počiatku zavrhlo antický helénsky ideál HARMÓNIE TELA A DUCHA. Pestovanie tela, šport, časté kúpele, ktoré boli v starom Grécku samozrejmou súčasťou života sa stali pohanským kacírstvom a hriechom. Fyzické telo sa stalo podľa kresťanského učenia predmetom odporu, prekážajúce rozvíjať nábožného ducha, kúpať sa , umývať sa pravidelne mydlom sa vyhlasovalo za niečo v rozpore s „náboženskou skromnosťou“ [E 102] Prior na Sorbone menom Jozef Lambert dokonca vyhlasoval, že :“každé dotýkanie sa tela je už vážny hriech“ [E 102] Nečudo, že ľudia v dôsledku tohoto učenia pokladali za veľkú cnosť zavrhovať akúkoľvek hygienu, spali v prachu na zemi, a preto ich telo sa hemžilo všami, blchami, svrabom a to aj u ľudí, ktorí boli bohatí, ba aj šľachtici, kniežatá a králi boli zavšivení, plní bĺch a svrabu. Akonáhle teda vznikol rezervoár morovej nákazy u krýs, BLCHY ich už okamžite preniesli na „pobožných kresťanov“, ktorí sa z pobožnosti neumývali a nekúpali. Toto vysvetľuje prečo v starom Grécku nepoznali mor, zatiaľ čo kresťanský stredovek bol ním strašne decimovaný. Jedna takáto epidémia počas 6.storočia vyhubila 100 miliónov ľudí (nie len v Európe, ale aj priľahlých častiach Stredného východu a Ázie). V 14. storočí ČIERNA SMRŤ vyhubila štvrtinu až polovicu populácie Európy, čiže asi 75 miliónov ľudí. Čo bolo na tom najabsurdnejšie však je, že kresťania toto všetko pripisovali nie chybám, ktoré oni sami hlásali, ale Božiemu hnevu. Keď epidémie vyhasli stavali ďakovné morové stĺpy rôznym svätým, ktorým pripisovali zásluhu za oslobodenie od moru.

Použité pramene:

-Helen Ellerbe : The Dark Side of Christian History (1998 Horningstar and Lark)-Peter de Rosa : Temné papežství (1996 ETC )
(Podľa: http://www.geocities.com/Athens/5195/victims.html)